Sprievodca Štokholmom

Štokholm poznáme aj pod pseudonymom „Benátky severu“ pretože leží na viacerých ostrovoch a ostrovčekoch pospájaných mostami alebo vynikajúco organizovanou verejnou dopravou. Tento asi deväťkrát rozlohou väčší štát od Slovenska je súčasťou EÚ ako aj Schengenského priestoru, čiže na vycestovanie vám stačí občiansky preukaz alebo pozvánka na odovzdávanie Nobelovej ceny.

Termín návštevy: 21.-24.6. 2019

Moja cesta začala po návrate z Transylvánie kedy mi vyskočili na fejsbúku letenky za 45 € do destinácie, ktorú som už dlhšiu dobu mal na bucket liste. Neváhal som ani sekundu, rezervoval letenku priamo cez leteckú spoločnosť https://wizzair.com/#/ . Odignoroval som všetky možnosti pre extra príplatky za sedadlo, za batožinu ako aj za priority nástup. Ak sa cestovanie stalo tvojim životným štýlom, robíš to často, rád a na krátko, nepotrebuješ sa obklopovať zbytočnosťami. Pre niekoho môže byť cestovanie s malým batôžkom nepohodlné. Ale ak správne nakombinujete možnosti, opak je pravdou.

K termínu letenky som potreboval teda spárovať ubytko. Mal som na to takmer päť týždňov, tak som si dal trochu na čas. Profil na https://www.couchsurfing.com/ som zbavil prachu a pozrel som si možnosti. Z viacerých hostiteľov som si vypočítavo vybral staršiu pani, podľa výzoru Švédku, väčšinou som mohol žiadosť o ubytovanie poslať aziatom žijúcim v Štokholme. Mal som však pocit, že by bolo fajn tráviť druhý najväčší sviatok vo Švédsku s miestnymi.

Midsommar

V nasledujúci deň mi pani odpísala, že môj pobyt sa prelína s Midsommarom (Sviatok plodnosti, kedy sa vo Švédsku stretajú rodiny, väčšinou na vidieku, kde grilujú, tiež stavajú niečo obdobné našim májom, dievčatá majú hlavy pokryté kvetinovými venčekmi. Tie, ktoré sú slobodné si nazbierajú sedem rôznych druhov byliniek a na noc si ich dajú pod vankúš. Za odmenu by sa im malo prisniť o ich nastávajúcom.) a ona ho chce tráviť s rodinou na vidieku.

„Ale veď aj ja!“ – pomyslel som si.

Po tomto neúspešnom pokuse o bývanie zadarmo, lebo o tom couchsurfing je, som sa rozhodol pre ubytovanie cez staré dobré https://sk.airbnb.com/. Bývanie cez tento portál ponúka podobne ako couchsurfing bývanie s domácimi, no v tomto prípade sa za túto službu platí. Cena je ale mierumilovnejšie ku našej peňaženke ako to býva v hoteloch. Naviac ak sa cez túto doménu ubytovávate po prvý raz, môžete využiť zľavu na svoju prvú rezerváciu cez tento link https://www.airbnb.cz/c/romang3690?currency=EUR.

Doprava

Systém dopravy je vo Švédsku jednoduchý ale efektívny. Lístky z letiska do centra si jednoducho zabúkujete online tu https://www.flygbussarna.se/. Cena lístka z letiska Skavsta, ktoré leží približne 100 km od centra bola 13€ jednosmerne, z letiska Arlanda vzdialeného 40 km od centra to bolo 10 €. Cesta zo vzdialenejšieho letiska trvá približne 80 minút.

Do vytúženého centra som dorazil okolo desiatej hodiny večer. Nad romantických mestom plným historických budov panovalo stále svetlo. Uľahčilo mi to orientáciu. Autobusová linka končí priamo v hlavnom dopravnom uzle mesta T-Centralen. Tu som potreboval zmeniť dopravný prostriedok. Keďže som priletel iba na predĺžený víkend, 72 hodinový lístok na metro mi vyhovoval zo všetkých možností najviac. Cena lístka bola 26 € plus karta, ktorou som vstupoval do systému metra stála ďalšie 2 € (približný kurz 1 € = 10 SEK).  Stanice metra sú označené písmenom T (Tunnelbana) a sú rozdelené na tri hlavné trasy: červená, zelená a modrá. Trvalo mi asi tridsať minút a pomocou vloženia číselného kódu do číselníka na dverách bytu môjho hostiteľa Patrika som bol na mieste.

Štokholm a Gamla Stan

Mal som síce 72 hodinový lístok na metro, no rozhodol som sa spoznať uličky mesta jednu po druhej po vlastných. Ani Kolumbus neobjavil Ameriku tak, že sa vydal do známych vôd. Ubytovanie som mal na ostrovčeku Södermalm, cez most do najznámejšej lokality Štokholmu – Gamla Stan. Je to najstaršia mestská štvrť, ktorú nájdete na mnohých magnetkách a suveníroch. Aby som sa len tak netúlal neznámym mestom, mal som pripravenú trasu s bodmi záujmu.

Vyhliadka Gondolen

Prvým bola vyhliadka Gondolen pri metro stanici Slussen. Výšková budova s predsunutou plochou na hornom poschodí pre zvedavcom, ktorí chcú mať najlepšie zábery Gamla Stanu po ľavej ruke, ostrova Djurgarden  so zábavným parkom oproti a prístavu pre veľké výletné lode na pravo. Aj tu sa potvrdilo porekadlo: „Nič nie je zadarmo!“.

Mňa osobne odradilo vstupné 16 €, tak som sa rozhodol pre variantu lacnejšiu o 16 €. Vyšliapal som si kopec  z pravej strany od Mc Donaldu kde sa mi naskytol úžasný výhľad, ktorý som začal zaznamenávať mojimi amatérskymi fotoschopnosťami.

Gamla Stanom sa môžete len tak túlať a buďte si istý, že natrafíte na všetky zaujímavosti tejto štvrte. Ostrovček je skutočne malý a dá sa prejsť hore-dolu do hodinky.

Najstaršia reštaurácia na svete

Prvou mojou zastávkou bola najužšia ulička Mårten Trotzig Gränd, musím ešte veľa pribrať aby mi bola priúzka. Popri šopoch so suvenírmi a útulným reštauráciám vyzdobených množstvom kvetináčov som sa prepracoval až ku najstaršej reštaurácii na svete Den Gyldene Freden, zapísanej v Guinessovej knihe rekordov. V menu ponúkali typické mäsové guličky Köttbullar, ktoré sa podávajú so zemiakovou kašou. Pre Midsommar boli však zatvorený. Túto (vraj) pochúťku som síce neochutnal, no vďaka pohostinnosti môjho hostiteľa som potešil chuťové poháriky sušenými rybami, myslím že to boli ančovičky a hlavne kanelbullarmi, čo je vlastne obdoba našich osích hniezd. Mal som tú česť zoznámiť sa s týmto dezertom vo vanilkovej podobe, bol krásne nadýchaný a veľmi rýchlo by som sa stal obéznym ak by v obchodoch nestál od jedného eura vyššie.

Chceš vedieť akým rekordom sa do Guinessovej knihy rekordov dostalo Slovinsko? Ak hej, tu máš skvelý článok

5P prečo navštíviť Slovinsko

Aby som sa dostal od jedla ďalej, prejdem k ďalšiemu ikonickému miestu Štokholmu a to som stále na Gamla Stane. Azda najvyhľadávanejšími a zároveň najčastejšie fotografovanými cieľom v celom Švédsku sú dve budovy stojace na námestí Stortorget. 

Červená sa majestátne týči nad žltou a dáva najavo svoj názor: „Ja som tá mohutnejšia, mňa si všetci prišli obzrieť, ja budem zdobiť ich albumy a zaberiem zopár megabajtov na SD-kartách!“

Rovnocennosť a multikulturalizmus

Skutočne malebný kúsok Štokholmu pokazený prílišným davom turistov. S tým som však počítal keďže som tam cestoval v sezóne, čo mimochodom nepreferujem. Nerátal som však s talianskou vlajkou, ktorá jednoducho na fotku z kolísky Štokholmu nepatrí. Toto typické (kedysi) severské mesto je preplnené multikulturalizmom.

Pestrofarebného námestia som si užil do sýtosti, prešiel som popri sloganu, ktorý podporuje domáce pivo bez toho aby som si dúšok doprial, veď deň bol iba v polovici. Namieril som si to ku kráľovskému palácu, nevediac , že idem v pravý čas. Schyľovalo so ku výmene stráží, pred ktorou však musel urastený blondiak (vojak)utvoriť koridor pre odchádzajúcu trojicu nie príliš fotogenických kolegov. Boli rôznej výšky, šírky, národnosti a musela byť medzi nimi zamiešaná žena, aby sa dalo najavo ako sú ženy rovnocenné. Ba aj toalety sú v meste spoločné pre mužov aj ženy, samostatné sú väčšinou len tam kde sú pisoáre.

Samotný proces výmeny stráží by bol celkom nudný akt ak by sa prílev nových turistov nepostaral o zábavu. Blondiak ich stále musel upozorňovať, aby šli stranou, len čo tak urobil, priechod zahatil nový dav. Ku výmene dochádza o 12 na poludnie, čo bolo pre mňa prospešné aspoň tým, že ma upozornilo na čas. Pozrel som teda na kontrolku, ktorá hlásila: „Hladný!“

Riddarholmen

S novou energiou som sa vydal na ďalšie potulky mestom. Popri budove Riddarhuset, ktorú z prednej časti stráži socha Gustáva Vasu, panovníka zo 16teho storočia som zamieril na miniatúrny ostrovček Riddarholmen s rovnomenným kostolíkom. Čo sa výšky týka, kostoliskom. Z tohto ostrova je krásny výhľad na okolie, zraku neunikne najme Štokholmská radnica odetá v červenotehličkovej farbe.

Djurgarden – ostrov zábavy

Histórie a architektúry bolo  na jedno doobedie celkom dosť, bolo na čase vyraziť za zábavou. A tá sa nachádza na ostrove Djurgarden, kde sa ľahko presuniete pešo alebo trajektom označeným písmenamy SL, čo znamená, že je súčasťou verejnej dopravy a vaša 72hodinová karta si môže na seba zarobiť. Pretože som mal určený konkrétny cieľ – zábavný park Gröna Lund, dopravil som sa tam trajektom, pretože kotvil tesne pri vstupe do parku. Zakúpil som si vstup bez voľných jázd za 12 € (neobmedzený počet jázd stál 35 €) a v parku som si zakúpil kupóny na jazdy (1 kupón 2,5 €, 1 jazda – 2 až 3 kupóny). Park poskytuje možnosť vidieť okolité skvosty z perspektívy nízkoteliaceho dronu vďaka vysokému reťazovému kolotoču. Nakoľko neďaleko zábavného parku sa nachádza open air museum – Skanzen (najstaršie na svete), kde od vás znova pýtajú vstupné, som sa rozhodol vzhliadnuť ho z pohodlia sedačky výškového kolotoča.

Po odreagovaní sa, opäť som nastavil smer história. V celom Štokholme sú desiatky múzeí, takže vášnivý návštevník si príde na svoje. Do sto metrov od zábavného parku je múzeum venované hudobnej kapele ABBA, kúsok ďalej popri vode je to Múzeum Vikingov, ďalším je Vasamuseet. Nájdete tu unikát v podobe vyloveného vraku lode Vasa, ktorá sa potopila pri svojej prvej plavbe v roku 1628. Loď je ukrytá v interiéri múzea a sprístupnený je pohľad z piatych poschodí. To vám dovoľuje si vychutnať skutočné majstrovské dielo tesárov a rezbárov 17teho storočia. Poviem vám, otváral som ústa (ako aj pri platení vstupného 15 €).

Unikátne stanice metra

Keďže vonku neustále panovalo svetlo napriek pokročilej hodine a ja som ešte nepociťoval potrebu bližšieho vzťahu s posteľou, rozhodol som sa do programu dňa zaradiť exkurziu po staniciach metra.

Začal som z hlavnej tepny, teda T-Centralen (modrá linka), kde sa prelínajú modrobiele línie rastlín alebo remeselníkov. Jednu zastávku ďalej, na stanici Kungsträdgården môžeme cestovať v čase do antiky. Mňa najviac oslovil príbeh stanice Solna Centrum. Hlavnú rolu hrá zeleno-červené pozadie, v ktorom sú zachytené situácie z bežného života človeka a ako pri nich zaobchádza s prírodou.

Novodobý šport – ploging

Švédi sú najviac uvedomelý národ, čo sa recyklovania odpadov týka. Vďaka nim som aktívny v plogingu, čo je vlastne kombinácia športu (v mojom prípade behu) a popri tom zbierania odpadkov na ktoré natrafíte. Za zakladateľov sa považujú práve Švédi.

Štokholm je porazený, víťazom je multikulturalizmus

Množstvo cudzincov tu pracuje v rôznych odvetviach. Niektorí sú už adaptovaní do systému, iní tu pôsobia dočasne. Snaživejší sú majitelia reštaurácií, pizzérií (ako tá čo je na námestí Stortorget).  Bolo ťažké nájsť aspoň troch Švédov na jednom mieste v jednom čase. Dokonca som mal tento problém aj pri cestovaní metrom. Príbehy od Ingy Lindström som zaraz videl úplne inak. Malebné scény zo Štokholmu nikto nepreniesol do inej krajiny, mesto je veľký zelený raj no samotní Švédi akoby sa vytratili. Povýšili slobodu na úplne iný level. Nielen podporujú presadzovanie žien do všetkých pracovných pozícií (čo by nebolo až také čudné, ale mne sa zdalo, že mali určené kvóty pre pomer mužov a žien na pracovisku) ale dovolili prisťahovalcom rozvíjať ich kultúru vo svojom meste.  Možno to povolili až cez čiaru.

Ako som skromne plánoval svoj pobyt v Štokholme, dočítal som sa akým je bezpečným miestom.   V článkoch sa uvádzalo ako si svoju zabudnutú tašku nájdete na svojom mieste aj nasledujúci deň. Nešlo o tašku ale o okuliare. Trvalo mi jednu metro zastávku aby som si uvedomil, že som si ich zabudol na lavičke. Cesta späť mi zabrala možno 15 minút ale po okuliaroch už ani stopy. Štokholm už asi nie je to čo býval ..

Cintorín, les, či autobusová zastávka?

Síce som sa ako násťročný chcel stať vedcom, neprikročil som ku žiadnym experimentom vo Švédsku. Bola to číra náhoda. Stalo sa to v tretí deň môjho pobytu, kedy som sa rozhodol preskúmať vzdialenejšie časti od centra. Nastúpil som na zelenú linku smerom na Skogskyrkogärden, kde sa nachádza cintorín odlišný od tých našich. Náhrobné kamene sú zasadené do existujúceho lesa. Je to absolútna symbióza. Premáva tu mestská linka č. 183. Tým, že premáva, myslím doslova, pretože premáva nie popri cintoríne ale priamo cez. Ani občasný prechod dopravného prostriedku však neprekáža srnkám žiť si svoj život v takomto lesocintoríne.

Globen a strom želaní

Ako som cestoval metrosúpravou ku cintorínu, z nie príliš čistého okna som si všimol úplne iný typ zástavby ako to bolo v mieste môjho hostiteľa. Typické severské domčeky. Povedal som si, že po prehliadke cintorína sa ta pôjdem poprechádzať. Aj som tak učinil. Toto bol kúsok Švédka, ktorý som hľadal a teraz môžem ísť opäť po stopách moderného. Smer Globen, najdlhšia guľovitá budova na svete, kde sa konajú športové aj hudobné podujatia.

Ponad halu vedú koľaje, ktoré slúžia ako cesta pre dve presklené gondoly poskytujúce panoramatický výhľad z výšky 130 metrov za cenu 16€. Ja som ten výhľad mal z bytu, takže som sa viac zameral na inú atrakciu. Ak je vo vás niečo, čo chcete stihnúť vykonať v tomto živote, fasáda protiľahlej budovy poskytuje tabule, kde môžete tieto pocity zaznamenať písomne. Vo vnútri budovy je strom želania, ktorý vám môže napomôcť k dosiahnutiu vašich túžob. A prečo nie..

Kúpanie sa v Baltickom mori

Tretí deň pobytu bol vlastne posledným celým dňom, tak som sa rozhodol okúsiť vody Baltického mora. Poradil som sa so svojim hostiteľom kde je vhodné miesto.

Fjäderholmarna bol tým ostrovom, kde som okúsil chlad Baltického mora. Počasie bolo super, veľa ľudí sa iba tak opaľovalo na skalách. Kanadské husi nebojácne podišli až ku vám, no vo vode som stále nikoho nevidel a to som prešiel už temer celý ostrov (cca 30 minút). Neviem či by som sa odvážil bez toho aby som vo vode videl živého človeka. To som si pôvodne myslel, akí sú Švédi otužilci.

Malý chlapec hrajúci sa na hrane kamenistej pláže a mora, ktoré mu oblizovalo nohy bolo dobrým začiatkom pre môj plán. Onedlho sa k nemu pridali dve dievčatá a nebojácne prerezávali vlny. O chvíľu som bol vo vode, zistil som, že dievčatá boli z Turecka. Netrvalo dlho a vzdali to. Kŕče v členkoch mi dávali signál aby som sa držal iba pri kraji (teplota vody mohla byť odhadom 17 – 19 stupňov Celzia). Opodiaľ prešla výletná loď a urobila mi prílivové vlny. Trochu som sa vžil do letnej dovolenky a užil si to.

Palác Drottningholm

Posledné ráno je tu. Drottningholm palace je posledným miestom, ktoré stihnem navštíviť. Zelenou linkou metra som sa presunul na stanicu Brommaplan. Po príchode som doplnil zásoby ovocia na miestnom trhu, ovocie bolo skutočne čerstvé, sladké a dokonca lacnejšie ako v supermartketoch coop, Pressbyran či ICA, ktoré sú vo Švédsku najbežnejšie. Prestúpil som na autobusový spoj číslo 177. Palác je sídlom švédskej kráľovskej rodiny, časti ktoré nevyužíva sú prístupné verejnosti .Po jazere Mälaren  sa sem dá dostať aj loďou.  Trávil som tu približne jeden a pol hodinovú prechádzku parkom, kde sú cestičky vysypané kameňom, v bludisku som sa vrátil do detských čias, prešiel som stromovou alejou až ku vŕšku kde som si len tak ľahol do trávy akoby som bol lesná zver, no na rozdiel od nej som si nepochutnával na čerstvom trávnatom poraste iba som nasával evergiu.

Ďalej budem hľadať svoj Štokholm

S touto energiou som sa mohol pobrať naspäť do bytu, pobaliť sa a vyraziť na letisko. Väčšinou keď končím s jednou destináciou, mám naplánovanú už ďalšiu. Bez poznávania by som bol zaseknutý na jednom mieste. Ako v Štokholme, aj na iných miestach je čo vidieť. Treba poznávať ľudí a miesta, najlepšie oboje.

Skutočnosť, že Štokholm nenaplnil moje očakávania ani na 70% a ani zďaleka sa nevyrovná miestam, ktoré som už navštívil, neznamená, že pre druhých, pre Vás nie je top destináciou. Cestujem aby som aj ja našiel svoj Štokholm. Do Švédska sa teda musím vrátiť aby som ho zažil z iného uhla, oblúkom sa vyhnem hlavnému mestu, zameriam sa na menšie mestečká a prírodu. 

Jeden by povedal: „Hľadám lásku v cestovateľskej podobe.“