V 14 storočí bolo Litovské veľkovojvodstvo najrozľahlejšou krajinou v Európe. Litva vedie so Slovenskom boj o geografický stred Európy. Čo sa nadmorskej výšky týka, nemá najmenšiu šancu, nakoľko najvyšší vrch je vo výške 294 mnm. Má však vrch s viac ako stotisíc krížami. Poznáme ho ako Horu krížov.

Prílet do Vilniusu

Ak vchádzate do Litvy lietadlom, pravdepodobne využijete Medzinárodné letisko vo Vilniuse. Let trvá približne 1,5 hodiny. Letisko nie je síce priveľké ale skrýva jednu zvláštnosť. Je ňou malé kino. Pred odletom môže poslúžiť ako skvelé rozptýlenie času.

Po prílete sa potrebujeme dostať do centra, ktoré je vzdialené asi 6 km od letiska. Poslúži nám na to verejná doprava. Lístky sa dajú kúpiť u šoféra (ak nevyčíňa kovid)alebo jednoducho cez aplikáciu kde si ich aj aktivujete, pretože sa predávajú na minutáž (30 min, 60 min.). Dostať sa do centra trvá cca 30-45 minút takže 60-minútový lístok postačí a cez apku stojí 90 centov.

Vyhliadky vo Vilniuse

Najväčším lákadlom hlavného mesta neodčriepiteľne je Staré mesto – Old town. Kostoly sa striedajú s predajňami suvenírov kde prím hrajú jantárové doplnky (kuchynské príbory, náušnice, dekorácie). Najkrajší výhľad na mesto sa naskytne z veže Gediminas. Veža je pozostatkom Horného opevnenia a dostanete sa na ňu pešo alebo zubačkou (1 € jednosmerne).

Ďalšou zaujímavou vyhliadkou je Hora troch krížov. Vrch s krvavou minulosťou sa týči naproti veži Gediminas. Najskôr tu stál Krivý zámok, ktorý vypálili križiaci. V r. 1916 tu boli postavené tri betónové kríže na pamiatku siedmych zabitých mníchov. Tie zničili Rusi a tak tam dnes stoja nové, postavené v roku 1989 a staré ležia opodiaľ.

Najvyššou vyhliadkou je Televízna veža, ktorá sa však nachádza mimo centra. Mesto na mňa pôsobilo rozhádzaným dojmom, ktorý vylepšila hustota zelene. Tej je v meste naozaj neúrekom.

Pohľad z Troch krížov, vidno vežu Gediminas aj Televíznu vežu

Vilnius je samý kostol – Brána úsvitu

Vilnius je pretkaný kostolmi. Nachádza si ich tu niekoľko desiatok. Turistami veľmi často fotografované objekty. Domáci majú vo zvyku pristaviť sa, prežehnať, dať modlitbu a pokračovať v pôvodných plánoch. Najviac sa ich nachádza v samom srdci mesta, ktoré je súčasťou UNESCO.

 Do Starého mesta sa vstupuje Bránou úsvitu (Aušros Vartai), ktorá ako jediná z pôvodných deviatich brán stojí do dnes. Nad bránou je drevená kaplnka venovaná ochrankyni mesta Panne Márii. Pre Čierno-zlatú maľbosochu sa tu schádzajú pútnici z celého sveta a prosia o vyliečenie. Ako obetu nosia relikvie orgánov, ktoré ich bolia a nechávajú ich pri oltári. Kaplnka je súčasťou barokového Kotola sv. Terezy. Do kaplnky sa vchádza cez vchod na pravej strane asi 30 metrov smerom do mesta od Brány úsvitu. Za vstup sa neúčtuje žiaden poplatok ale fotografovanie je zakázané.

Kostol svätej Anny
O tom, že v meste je mnoho kostolov, niet pochýb ..

Literárna ulička

Nemenej zaujímavou časťou mesta je Literárna ulička (Literaty gatvé) v ktorej sú na stenách nainštalované plakety s výrokmi, obrázkami či úryvkami z diel Litovských autorov, prekladateľov a iných známych osobností spojených s Litvou. Aktuálne ich je cez 250.

Litva je jedna dlhá rovina, skúsme teda vypátrať nejaké pohorie

Litvu sme prebrúsili autom od Východu na Západ a presvedčili sme sa, že nedisponuje žiadnym pohorím. Domáci síce s radosťou vravia, že v lete sa kúpu v horskej vode rieky Neris, do ktorej sa vlieva menšia rieka Vilnia (Vlna). Toto tvrdenie im necháme a my sa teda pozrieme na tie Litovské hory. Najvyšší vrch Litvy Aukštojas sa nachádza v nadmorskej výške 294 metrov. Len kilometer od neho sa nachádza druhý najvyšší vrch Juozapinés (293 mnm). Keď je toto pohorie ja zjem kefu. Ak by sa vám to málilo, pri Aukštojasi stojí rozhľadňa ktorá vás dostane asi o 15 metrov bližšie k nebu.

Úplne klasická horská túra to teda nebude ale návštevu tohto „horského masívú“ odporúčam. Vrchy sa nachádzajú približne 30 km od Vilniusu, pri obci Medininkai a sú cca 3,5 km od Bieloruskej hranice. Obec Medininkai leží 2,5 km ďalej a môžete tu obdivovať zrenovovaný  gotický hrad, ktorý je v súčasnosti najdlhším hradom Litvy. Ozdobou výletu môže byť tiež drevený Kostolík Sv. Kazímíra v tesnej blízkosti hradu.

Hrad Medininkai

Geografický stred Európy

O geografický stred Európy sa handrkuje viacero krajín. Každý má pre ten svoj vlastné odôvodnenie. Ja sa stále prikláňam k tomu Slovenskému v Kremnických Baniach. Určitým spôsobom akceptujem aj tie na Ukrajine, v Nemecku, Estónsku či Bielorusku.

Stred v Litve sa nachádza pri obci Purnškés, asi 30 km od centra Vilniusu. V čase mojej návštevy, teda 15. mája nebol naň nik zvedavý. Litovčania spustili v roku 2018 masívnu reklamu o tom, že sú centrom Európy aby prilákali turistov. Po turistoch nikde ani stopy. Parkovisko zarastené, most vedúci k monumentu označujúcemu stred Európy bol uzavretý. Okrem Európskych vlajočiek sa v areáli nachádzajú drevené domčeky (Múzeum stredu Európy) a v jednom z nich môžete prísť k Certifikátu o tom, že ste navštívili zemepisný stred Európy. Do knihy návštev zapíšete dátum, počet osôb a svoj vek. Dodnes neviem vysvetliť prečo vek. Správkyňa rozprávala litovsky, čo je jeden z najstarších a najťažších jazykov sveta, rusky a poľsky. Čiže anglicky ani rukami nohami som túto informáciu z nej nevypáčil.

Certifikát potvrdzujúci návštevu geografického stredu Euópy

Trakai

Ďaľším zaujímavým miestom do 30 km z centra hlavného mesta je starobylé mesto  Trakai. Architektúra od hlavného mesta je diametrálne odlišná. Pričom Vilnius nesie v sebe hlboké stopy socialistickej výstavby, dedinky a mestečká ďalej od neho sú poznačené severským štýlom bývania. Preto sa mi v Trakai páčilo. A nielen preto.

Auto zaparkujete buď na verejnom parkovisku popri ceste za poplatok 1,5 €/hod  alebo využijete ponuku domácich podnikavcov, ktorí vás vpustia do dvorov za 4€ na celý deň.

Trakai bolo najrušnejším miestom v Litve zo všetkých, ktoré sme navštívili. Promenádou popri jazeru Galvé sa preháňalo x ľudí sem a tam. Neputovali bezcieľne. Približovali sa ku mostu, ktorý spájal pevninu s ostrovom, na ktorom sa nachádza Ostrovný hrad. V 14 storočí bol stredobodom vtedajšieho sveta. Vznikom Vilniusu začal ale upadať a v 18 storočí sa stal väznicou. Dnes je nádherne zrekonštruovaný a za vstupné 12 € na dospelého sa ho môžete nasýtiť aj zvnútra.

Bez poplatku je príjemná prechádzka okolo hradu. Chodníček poskytuje aj lavičky pre oddych. Kto nie je príliš na prechádzky, pre neho sú k dispozícii 30 minútové okružné plavby. Za 5 € získate krásnu perspektívu pohľadu na hrad z vody a lodivod vás zavezie aj k Užutrakis Manor. Je to kaštieľ, ktorý pôvodne patril rodine Tyszkiewicz. Počas druhej Svetovej vojny ho znárodnili sovieti. Dnes je súčasťou Národného parku.

Užutrakis Manor
Promenáda

Ak ste dostali chuť na severské štáty, prečítajte si aj tento článok

Hora Krížov

Z Trakai nás čakal prvý dlhší presun. Mali sme namierené do štvrtého najväčšieho mesta Litvy, do Šiauliai. Po 230tich kilometroch sme mali v pláne oddychovať v hoteli na brehu miestneho jazera. Neskorý západ slnka nám však poskytol možnosť navštíviť náš cieľ – Horu krížov ešte v ten deň. Západ začal okolo pol desiatej a ťahal sa až do jedenástej.

Dvadsaťtri kilometrov nás delilo od pútnickej hory, preplnenej krížami. Nachádza sa ich tam viac než 100 000 (pri čísle 198 som skončil s počítaním). Kríže sú rôznej veľkosti, farby, vyrobené z kovu, dreva, niektoré sú umeleckým dielom. Nad všetkými krížami dohliada kamerový systém.

Prvé kríže sa na pahorku objavili v 19 storočí na pamiatku obetí poľského povstania. Počas Sovietskej nadvlády nad Litvou bol vrch niekoľkokrát zničený no obyvatelia Litvy ho vždy vzkriesili. V roku 1993 tam celebroval omšu pápež Ján Pavol II a venoval miestu sochu Ježiša, ktorá tam stojí dodnes.

Nedaľeko je parkovisko kde zaplatíte parkovné 90 centov. My sme tam boli v čase nulovej návštevnosti, tak sa parkovalo iba popri ceste a teda drobné nám zostali na oltár nachádzajúci sa na príjazdovej cestičke. Ľudia tam ponechávajú rôzny obnos a vyslovujú svoje želania.

Palanga a Klaipéda

Ďalším dňom sme sa vybrali za morom. Západnú časť Litvy obmýva Baltické more a nájdete tu prístavné mestá Palanga (160 km od Hory krížov) a Klaipéda.

Palanga je vychýrené letovisko pre domácich. Zhruba 20 kilometrov severne sú hranice s Lotyšskom. Ak nie je krásne počasie aby obsadili obrovskú pláž, tak obsadia aspoň dlhočizné mólo a chytajú ryby. Ihlíc teda v pobrežných vodách nie je ako šafránu pretože sa vešali na udice každou minútou. K pobrežiu vedie cez kilometer dlhá vydláždená promenáda, ktorú lemujú pouličné fastfoody ale aj luxusné reštaurácie.

Klaipéda je prístavným mestom kde kotvia aj veľké zaoceánske lode na ktoré tu čakajú prevádzkovatelia atrakcií. Najkrajšou zónou je starý prístav – old harbour. Samotná Klaipéda nie je až tak príťažlivá ako polostrov v jej citeľnej blízkosti.

Kleipéda

Kurská kosa je výbežok pevniny, ktorý vychádza z Kaliningradskej oblasti (Rusko) a asi od polovice je jeho vlastníkom Litva. Na tomto asi 50 kilometrov dlhom úseku sa nachádzajú pláže a pohybujúce sa pieskové duny, ktoré pohltili už štyri obce. Ich pohyb samozrejme nie je voľným okom viditeľný.

Jedlo

O Litovskom jedle nekolujú žiadne ódy a nemôžem ani s určitosťou povedať, že rád by som ho opäť ochutnal. Pokrmy sú poznačené hlavne kôprom a kyslou smotanou. Tieto dve ingrediencie sa nachádzajú aj v polievke šaltibarščai. Studená polievka ružového vzhľadu, ktorý získala rozmixovaním červenej repy ku ktorej je samozrejme primiešaná smotana a kúsky kôpru.

Polievka šaltibarščai

Ako hlavné jedlo sú najznámejšie  zemiakové gule plnené mäsom alebo syrom prešpikovaným kôprom. Jednotlivé sústa si môžete namáčať v čom inom keď nie v kyslej smotane. Názov jedla je odvodený od jeho vzhľadu, volá sa cepelinai. Cepelinai preto, lebo pripomína vzducholoď Zeppelin. Zemiakové gule sú uvaľkané do tvaru menšej vzducholode.

Zemiakové gule cepelinai

 V oblasti Trakai idú na odbyt hlavne plnené megapirohy kibinai, taktiež plnené mäsom či syrom. Medzi najznámejšie dezerty patria minišišky – namines sprugytes, ktoré sa podávajú s jahodovou omáčkou. Litovci majú aj dezert,ktorý volajú „lenivý“ a to pre jednoduchú prípravu (tinginys). Ja ho poznám z detstva ako „čokoládová saláma“. Tvorí ho kakao, maslo a keksíky.

Praktické rady

Bola by škoda zostať iba v hlavnom meste. V tejto krajine je na mieste presvedčiť sa o jej rovinatosti. O rozdieloch medzi mestami a dedinami. Osobne som si najviac užíval jazdu autom tam kde sa dom iba sem tu zjavil. Tie lazové oblasti v máji krásne zelenejú prebúdzajúcou s prírodou a žltnú púpavovými láňami. Domy sú vždy na kopčeku, okolo statok. Žiaden betón, či pletivo. Súkromie je od lúk či polí oddelené živými krami či stromami. Takmer každá takáto usadlosť má svoje jazierko z ktorého dolujú pri výstavbe stavebný materiál.

Ako som už napísal, tieto oblasti na mňa najviac zapôsobili a je dosť možné, že ma budú aj najviac stáť. Príčinou sú merané úseky. Upozorňujú naň zreteľne viditeľné dopravné značky s fotoaparátom v bielom pozadí. Dodatková tabuľa udáva dĺžku meraného úseku, napríklad 21 km. Na začiatku a na konci úseku vás odfotia a vypočítajú priemernú rýchlosť akou ste daný úsek prešli. Čiže je to trochu iný systém ako u nás. Aj keď hlavne v okolí hlavného mesta sú aj klasické radary.

Napriek radarom odporúčam:

Úsmev na tvár, ponožky na nohy. Ide sa do sveta!

Litva  – všeobecné informácie

Hl. mesto:                         Vilnius

Počet obyvateľov:          2,8 milióna

Úradný jazyk:                   litovčina

Mena:                                  €

Časové pásmo:                +1 hodina

COVID

COVID – 19

Pred vycestovaním si dôkladne preštudujte nároky cieľovej destinácie na stránke.

Pre informácie týkajúce sa návratu na Slovensko si preštudujte túto stránku.

Autor

Ahojte, volám sa Roman. Mám 39 rokov, navštívil som 63 krajín a absolvoval 127 letov. Úsmev na tvár, ponožky na nohy! Ide sa do sveta.

Napísať komentár