Barcelona nie je len futbal

Barcelona ponúka architektonické skvosty – Sagrada di Familia, Park Guell, výbuch chutí v ústach a zaujímavé okolie – Montserrat.

Občerstvením to začína

Prvoplánovo sa nevenujem písaniu o jedle, no musím uznať, že nové chute sú neoddeliteľnou súčasťou cestovania a preto začnem moje spoznávanie Barcelony práve na La Boqueria Market. Keďže boc je v preklade z katalánčiny koza, pôvodne šlo teda o trh s kozím mäsom. To však už zďaleka nie je pravdou.

Na pultoch sa miešajú slané chute so sladkými, ovocie s mäsom, zdravé s fastfoodom. Spája ich čerstvosť. Zo slaného tu nájdete tradičné mäso, salámy. Syr v kombinácii s čipsami si môžete kúpiť v zrolovanom papieri, ktorý sa tvári, že je novinový ale je to bežný papier s podtlačou. Čerstvosť morských plodov uchováva drvený ľad. Ovocie je zrelé, sladké a veľký dopyt mu nedovolí hniť. Nezdravo sladkým predstaviteľom sú megapalacinky, ktorých príchuť si môžete nakombinovať podľa seba. Pre estetický dojem sa ako posýpka používajú cukríky a keksy (lentilky, oreo). Na trhovisko sa dostanete z najpulzujúcejšej tepny centra mesta, ulice Las Ramblas, neslávne známou teroristickým útokom z roku 2017.

Camp Nou, kde „nou“ neznamená nie  ale určite áno

Azda iba najväčší fanúšik Realu Madrid by pri návšteve katalánska vynechal návštevu štadiónu FC Barcelona. Atmosféra na zápasoch musí byť strhujúca. Ja som ju síce nezažil, keďže výlet do Barci bol spontánny. Pre časové suchoty som žiaľ domáci zápas tohto svetového mužstva naživo nevidel. Povedal som si však, že sa zahrám na doktora a urobím vizitu aspoň štadiónu. Hovoríme o klube, ktorého meno je zvučné na všetkých kontinentoch. Jeho rozpočet je gigantický. Taký dojem som očakával od štadióna. Prehliadku (vizitu)som zaradil do večerného programu, tak zvaľme moje dojmy na šero a tmu. Exteriér pôsobil na mňa dojmom, že nesie skôr meno tímu bojujúceho o záchranu v druhej lige ako o prvenstvo v najvyššej súťaži (nie veľkosťou a s výnimkou strany, ktorou vchádzajú hráči ale výzorom).

Perníkové chalúpky v Parku Güell

Nebudem ďaleko od pravdy keď poviem, že viacerí sme minimálne počuli, možno aj prerozprávali príbeh o Jankovi a Marienke od bratov Grimmovcov o tom ako sa súrodenci dostanú do perníkového zajatia. Veru, pri spomienke na rozprávkové „perníkové chalúpky“ vytvorené na vrchu Carmen španielskym architektom Antoni Gaudím na poverenie Eusebia Güell by som sa taktiež nechal nalákať zlou ježibabou do ich útrob. Strážcom parku je drak, v skutočnosti salamander, nie škvrnitý ale mozaikový. Okrem neho sú v parku aj ďalšie mozaikové práce, ako napríklad horná terasa s výhľadom na more a symol Barcelony – Sagrada Família.

Nekonečná stavba

So stavbou Sagrada Família sa začalo už v roku 1882, v roku 1883 prebral taktovku nám už známy Antoni Gaudí (je v nej pochovaný)a plánované ukončenie prác je na rok 2026 (sté výročie úmrtia Gaudího). Dokončenie baziliky s modernou vizážou, gotickými líniami, 18 vežami (12 apoštolov, 4 evanjelisti, Panna Mária a Ježiš Kristus) a dvomi stavebnými žeriavmi, na demontáž ktorých sa teším aby som tú nádheru mohol vnímať bez rušivých elementov je ale zdá sa v nedohľadne. Pre kovid sa práce neustále predlžujú.

Barcelona – História versus súčasnosť

Barcelona je prešpikovaná historickými skvostami, z ktorých najznámejšie sú spojené s často skloňovaným menom v tomto článku  Antoni  Gaudím.  Tak ako bol architektom najvyššej budovy v Barcelone, teda po jej dokončení, kedy by Sagrada Família mala dosiahnuť výšku 170m, stál aj pri zrode dvoch bytových domov Casa Batló a Casa Milá. Oba vás uchvátia hlavne fasádou a objektmi na streche pripomínajúcimi bytosti z budúcnosti, ktoré sa tam ocitli vďaka teleportu. Fasádu na dome Batló dekorujú balkóny v tvare lebky. Pri pohľade na Casa Milá nadobudnete pocit, že balkóny sú v pohybe, čo spôsobuje ilúzia vĺn. Jednou z vôbec najstarších nemocníc v krajine je dvojkrídlová budova s ohromujúcou hodinovou vežičkou  Recinte Modernista de Sant Pau. Nachádza sa kúsok od Sagrada Familie.

Mesto však nezaspalo na vavrínoch a bujne sa rozvíja. Dôkazom je 17 sto a viac metrových budov. Najzaujímavejšie z hľadiska dizajnu a lokácie sú najmä hotelové budovy.  Torre glóries – Veža slávy akoby z oka vypadla londýnskemu vežiaku zvanému Cucumber (Uhorka). Iná budova, Hotel Vela (W Barcelona), tvarom pripomíňa plachetnicu, vzdialene Dubajský hotel Burj al Arab. Kde by sa mali nachádzať najkrajšie hotelové budovy ak nie pri mori.

Najvyšší hotelový komplex (154 m) sa nachádza priamo na promenáde popri mestskej pláži Barceloneta. Meno hotela je Hotel Arts. Tento názov nie je náhoda. Art značí v preklade z angličtiny umenie, ktoré v okolí hotela reprezentuje hlavne  Golden Fish Sculpture (Zlatá ryba). Socha, zhotovená z nehrdzavejúcej ocele, ktorá mení farbu podľa uhla dopadu slnečných lúčov. Pred očami slnečné lúče odielvali tú 52 m dlhú rybu do zlatého rúcha. Najkrajšia veľryba na suchu. Ak máte dobrú kondíciu, všetky sú v dosahu chôdzou. V prípade núdze premáva v útrobách Barcelony metro.

Barcelona a vyhliadky

A práve v metre som natrafil na príjemné krajanky, ktoré mi zapríčinili nepríjemnú skúsenosť. Vždy keď cestujem sólo, dávam sa rád do reči s cudzincami, hoc aj takými, ktorí majú vo vrecku slovenský pas.

Počuť rodný jazyk po pár dňoch v Španielsku mi prišlo vhod a tak som sa prihovoril dvom slečnám, ktorým som prezradil môj plán navštíviť  Kláštor Montserrat vzdialený  cca hoďku vlakom. Všetko ohľadne prípojov som mal vopred zistené. Z Placa Espanya v Barcelone, kde si môžete zároveň kúpiť lístok na vlak, jazdia v polhodinových intervaloch vlaky R5.

Výstupnou stanicou je buď Monistrol de Montserrat, alebo Aeri de Montserrat podľa toho, či chcete ku kláštoru pokračovať zubačkou, alebo kabínovou lanovkou. Oboje je približne rovnako rýchle. Treťou možnosťou je od vlaku ísť pešky. Dobre značená, dlhá asi osem kilometrov sa dá zvládnuť za tri hodiny. Kláštor skrýva klenot v podobe Čiernej Madony (Panny Márie), objavenej v 1,5 kilometra vzdialenej jaskyni (Santa Cova). Cestu do jaskyne s kaplnkou lemujú sochy so svätými motívmi. Od kláštora vedie dráha zubačky ešte vyššie, kde môžete podniknúť krátku túru v Národnom parku ale aj dlhšiu ak chcete doraziť na najvyšší bod Sant Jeroni (1236 mnm).

Jedna zo slečien prehodila, že je to už jej ôsma návšteva v Barce a ponúkla mi, že nech presun nechám na ňu, vraj to urobíme lacnejšie a rýchlejšie. Vedel som že je zle, keď sme sa trmancovali miestnou MHDéčkou. Istota o mojom presvedčení ma naplnila po slávnostnom zvolaní: „Sme tu.“ – a v pozadí hrad na vrchu Montjuic. Dáma mala evidente problém s fonetikou. Absolvoval som prehliadku s výhľadom na prístav a potom rýchlo po stopách Montserratu.

V meste je aj ďalšia vyhliadka, ktorá stojí za návštevu. Už cesta funicularom (zubačkou) uspokojí časť vašich očakávaní. Najvyšší vrch Serra del Collserola, čiže Tibidabo nezostane nič dlžný povesti a mesto vám poskytne ako na dlani. Ani nie že za zmienku stojí informácia o kostolíku Sagrat Cor, je dominantou vrchu so zábavným parkom po boku.  Budete ho vidieť z rôznych častí mesta, ktoré má určite v talóne aj ďalšie zaujímavé miesta, ktoré stoja za prebádanie. Dovidenia Barcelona, vitaj Andorra!

ČO ALEBO KTO JE TO ANDORRA?