Slovinsko ukrýva veľa skvostných miest. Poďme sa spoločne pozrieť aspoň na tie, ktoré začínajú písmenom P (Pivka, Postojinská jaskyňa, Predjamský hrad, Portorož a Piran). Pridáme a jedno bonusové miesto Lipica. Spomenieme Guinessové rekordy aj Jeckieho Chana.

Pivka

Pivka je maličké tradičné Slovinské mestečko. Preteká ním rieka rovnakého mena a ešte sa s ňou stretneme. Pivkou viedla moja trasa za pokladmi Slovinska juhozápadne od Ľubľany.  Rozptýlenie vniesol do mňa až 3D bilboard z ktorého vytŕčal tank. Skvelá upútavka na Park vojenskej histórie. Dal som mu teda šancu, zaparkoval auto kde mu spoločnosť robili ďašie tanky. Príliš tankov na nedeľné ráno.  Čo iné ako army šop by malo byť za prvými dverami. Slečnu za pultom som ostreľoval otázkami.

Odpoveďami bolo: parkovné je zdarma, vstupné je 12 € na dospelého, túra je bez sprievodcu. Areál spoznávate na vlastnú päsť s audio sprievodcom. K videniu je ponorka, osobák prejdený tankom a veľa ďalšieho.

Rozvediem debatu a naučím sa zopár domácich fráz. Čo potrebujem vedieť zrátam na jednej ruke. Dober tek, nasvedenja, hvala, dober dan. Dobrú chuť, dovidenia, vďaka a dobrý deň. Úplne ľahké, keďže už dva týždne existujem v Chorvátsku kde sú tieto frázy až na dovidenie takmer totožné.

Postojinská jaskyňa – lístky

Pôvodnou prvou zastávkou mala byť Postojna jama (slovin.). Slovinsko sa pýši viacerým jaskynnými systémami. Postojinská je asi najznámejšia ale nachádzajú sa tu aj Škocianske jaskyne zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Prvý vstup bol na desiatu hodinu. Na parkovisku panoval ruch už hodnú chvíľu pred plánovaným vstupom. Tŕpol som či sa dostanem dnu s prvými návštevníkmi. Online som odmietal kupovať lístky z toho dôvodu, že ak som na roadtripe, do značnej miery improvizujem.  Viete, tu zbadáte hrad, tam roklinu. Všade sa pristavíte a váš pôvodný plán je v troskách. To, že som lístok nemal kúpený vopred, neznamenalo, že som nevedel o možnostiach.

Vstup sa dal kombinovať so vstupom do hradu Predjama, do vivária a na výstavisko. V momente ako som stál pri pokladni som sa rozhodol pre všetky možnosti.  Ceny vstupov nájdete tu:

https://www.postojnska-jama.eu/en/tickets/

K výdavkom pripočítajte parkovné  5 €. Slovinsko poskytuje tieto služby za dosť vysoké ceny. Parkovné platí na celý deň takže môžete využiť shuttle bus, ktorý vás spojí s ďaľším zaujímavým miestom – Predjamským hradom.

 

Postojinská jaskyňa – jazda vláčikom

Jaskyňa formovaná riekou Pivkou je dlhá 24 kilometrov a viac ako 5 je sprístupnených verejnosti. Týmto kraľuje jaskyniam po celom svete. Zároveň je miestom kde rieka pramení. Cestou tam a späť  prejdete štyri kilometre vláčikom a zbytok po vlastných.

Jazda vláčikom môže začať. Čistá masovka. Žltooranžové súpravy poskytli miesto azda sto pasažierom v radoch po dvoch. Jazda bola scénická. Stalaktity, stalagmity aj stalagnáty – to je ten spojený cencúľ. Veľké priestory sa striedali s úzkymi otvormi kde som musel prikrčiť i hlavu. Video som musel natočiť napriek všetkým nástrahám.

Konečná. Prácu rušňovodiča na seba preberá sprievodkyňa. Tu organizácia trochu zlyhala. Veď ako môže jedno útle žieňa ukočírovať sto na dobrodružstvo nažhavených turistov? Ani za pomoci prenosného mikrofónu. Cestou je 16 zastávok pre audio sprievodcu, ktorého majú mimochodom aj v Češtine. To znamená, že informácií je dostatok, ku nám sa však dostala iba časť.

Vláčik v Postojinskej jaskyni

Postojinská jaskyňa– zaujímavosti

Ďalšou zastávkou je miesto kde bol po prvýkrát objavený tvor, ktorý sa dokázal adaptovať na nehostinné jaskynné prostredie. Je ním endemický druh jaskyniar – ľudská ryba. Tento objav viedol ku vzniku nového vedného odboru – speleobiológie (speleológia – náuka o jaskyniach). Je to obojživelník mne pripomínajúci mloka. Úplne slepý živočích dorastajúci dĺžky 20-30 cm, dožívajúci sa úctyhodného veku 100 rokov. O hlade vydrží aj 10 z nich.

V roku 2016 sa stalo niečo skvelé keď sa narodili ďalšie dračie mláďatá. Toto pomenovanie mi pasuje viac pretože jaskyniar mi skôr evokuje draka ako človeka. Možno ho zazrieť aj na vlastné oči v akváriu. Kto chce mať istotu nech si prikúpi lístok do vivária. Tam sa nachádzajú aj ďalšie živočíchy zo 115-tich druhov, ktoré tu napočítali.

Na konci pešej prehliadky sa nachádza 40 metrov vysoká koncertná sieň. Vaše tóny sa ozývajú jaskyňou ešte nasledujúcich 6 sekúnd.

Jaskyňa je nádherná, o tom niet pochýb. Najväčšou zaujímavosťou pre mňa bolo ale niečo čo s jaskyňou vo všeobecnosti vôbec nesúvisí. V útrobách Postojinskej sa nachádza jediná podzemná pošta na svete. A keďže pohľadnicu zo Santovej dediny v Rovaniemi mám , v zbierke nemôže chýbať  ani pohľadnica stadiaľto. Poštovné a karta vyjdú na 3,5 €.

Predjamský hrad

Deväť kilometrov od vchodu do jaskyne sa nachádza obec Predjama s rovnomenným hradom. Zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší jaskynný hrad na svete. Je súčasťou 123 metrov vysokého útesu. Hrad sa považoval v dobe svojej slávy za nedobytnú pevnosť.  Rytier Erazmus vydržal obliehanie hradu celý rok. Vraví sa, že protivníkom dokonca posielal čerstvé zásoby jedla na znak neporaziteľnosti. Keďže hrad je z časti vtesaný do skaly, pre stekajúci dážď o vodu núdza nebola a nemuseli sa teda znepokojovať otrávenej vody v potoku Lokva, ktorý pramení  pod hradom. V druhej najdlhšej Slovinskej jaskyni (14 km). Nanešťastie Erazma dolapili na najmenej stráženom mieste hradu, na externej latríne.

Nešťastie tu prežil aj Jackie Chan v roku 1986. Pri natáčaní filmu Božská relikvia sa pošmykol na skalnatých schodoch vedúcich na vyhliadku a utrpel najhoršie zranenie svojej kaskadérskej kariéry. Musím podotknúť, že schody boli naozaj šmykľavé, strmé a vysoké.

Parkovisko je v prípade hradu bezplatné, zatiaľ … (GPS: 45°48’52.2″N 14°07’43.6″E)

Ceny vstupov nájdete na rovnakej stránke ako lístky do Postojinskej jaskyne.

V hradnom obchodíku sa stretnete s produktami z hľuzoviek, ktorých Mekkou je však Istria.

Lipica

Mám rád rôznorodosť a preto sa do mojej cesty vmestila ďalšia atrakcia. Keďže jej názvoslovie nezačína písmenom P, dajme jej prívlastok bonusová.

Míňam miesto kde vidím odbočku na Škocianske jaskyne. Dve jaskyne v jeden deň by bolo aj na koňa priveľa. Hovorí sa tak, či nie? Čo tak radšej osedlať jedného z najstarších plemien koní  – Lipicana.Vyšľachtené boli práve v Lipici, asi 40 km z Predjamy.

Parkovné je bežne spoplatnené tromi eurami na deň. Možno to bolo Veľkou nocou ale v deň mojej návštevy bolo zdarma. To sa už nedá povedať o vstupe do stajní. 16 € na dospelého je bežná taxa. 5 € je poplatok za stik, ako Slovinci píšu, s Lipicanmi. Pozor na výraz „otroci“ v cenníku. Nejde tu o žiadne nevoľníctvo ale o deti v preklade zo slovinčiny. 15-minútová jazda na koči, ktorý ťahajú tieto krásne biele tátoše, stojí 20 €. Tridsaťminútový zážitok vyjde na minúty lacnejšie. Čo minúta to euro – 30min/30 €. Stajne boli dokonalo čisté. Kone pôsobili dojmom, že je o nich tiež kráľovsky postarané. Zvlášť boli stajnené malé koníky, na ktorých sa mohli povoziť detičky a oddelene boli tehulky. V areáli bol hipodróm, na ktorom sa sporadicky aj dnes konajú preteky. Niečo o histórii a výskyte Lipicanov sa môžete dozvedieť v maličkom interaktívnom múzeu.

Vonkajší areál bol bez poplatku a zahŕňal kasíno s hotelom, múzeum kočov a park. Mimochodom vjazd k celému areálu bol pre mňa najpríjemnejším zážitkom. Krásna príroda, tu strom a tam zas ďalší. Čakáte koníky a drevený plot podliezajú srnky. Zákazy sú na to aby sa porušovali a tak som zastavil napriek zákazu zastavenia a kochal sa.

Ak by som do Lipice v budúcnosti zavítal znovu, kúpil by som si lístok za 23 €, ktorý vás oprávňuje zúčastniť sa show. Tí ktorí chcú vidieť Lipicanov a Slovinsko sa im zdá priďaleko, možno to budú mať bližšie do Topoľčianok alebo Viedne.

Portorož

Po ďaľších 45tich km som dorazil do juhozápadného cípu Slovinska. Prechádzal som mestečkom Izola, míňal som Strunjan. Všetko prímorské mestečká. Áno aj Slovinsko disponuje pobrežím. Presnejšie povedané, 46 kilometrami pobrežia.

Do Portorožu som si to namieril pre jedinú pieskovú morskú pláž Slovinska. V meste to vrelo. Odhadujem, že strojcom ruchu boli sviatky ale i tak mám pocit, že aj v bežné víkendy je tam plno.

Pláž okrem toho, že je jediná piesočná, nie je iným výnimočná. Ale ten duch miesta a dvaja odvážlivci v aprílovo studenej Jadranskej vode ma napĺňali pocitom urobiť niečo aby som si tento moment zapamätal. Rýchlo pre plavky do auta a šup ho do vody.  Pre vstup do mora využijem jedno z troch veľkých mól a rebríkom si tom namierim do priezračne čistej vody. Odvážlivci sú už dávno preč. Po pár sekundách strávených v slanom moku ich nasledujem. Ovinutým uterákom sa snažím zahriať. Možno bude lepšie pokračovať v roadtripe.

Ďalší ašpirant do Guinessovej knihy rekordov ako najmenšia pláž na svete

Piran

Chladivý ale dobrý pocit mi vydržal až do Piranu. Perla bývalej Benátskej ríše. Farebné fasády, lomené oblúky, malé okná ale obrovský dôraz kladený na dekoráciu. Spojme to s červenosfarbeným západom slnka nad výbežkom mestečka do mora v tvare obráteného písmena V a máme víťaza. Víťaza od Istrie až po Benátky.

Auto je treba zaparkovať na záchytnom parkovisku v sedem poschodovom parkovacom dome Fornače mimo mesta. Do mesta majú povolený vstup autom iba obyvatelia a obsluha. K Námestiu Tartini vedie kilometer dlhá cesta. Popri mori ubehne raz dva. Ak sa vám nechce ísť pešo, žiaden problém. Slovinsko vyniká v poskytovaní kyvadlovej dopravy. Parkovací dom opustíte v najnižšom podlaží a zamierite k moru. Tam je zastávka kde sa denne 116 krát otočí shuttle bus aby zviezol parkujúcich až na hlavné námestie. Táto služba je v cene parkovného. 2 a pol hodiny parkovania ma vyšlo na 7,2 €.

 Nad mestom sa vypínajú hradby, ktoré bývajú otvorené do ôsmej hodiny večernej. No v deň mojej návštevy bol sviatok a skrátená otváracia doba do päť. Pre skoršie zatvorenie som musel teda improvizovať a hladať novú pozíciu pre sledovanie západu slnka. Nebol to zas taký veľký problém. Otvorený výhľad na mesto aj more sa mi naskytol pri škôlke Vrtec Mornarček. Ďalšou alternatívou je Razgled (Rozhľad) viewpoint.

Samozrejmosťou prehliadky mestečka je prístav s malými majákmi (červený a zelený), Prešerenova (básnik vyobrazený na Slovinskej dvojeurovej minci) promenáda popri moru lemovaná reštauráciami, Morské múzeum, Akvárium, Hotel Piran reprezentujúci benátske obdobie, starý maják, Kostol sv. Juraja a mnoho iných . Veža kostola Sv. Juraja akoby z oka vypadla vežičke stojacej na Námestí Marca Pola v Benátkach.

Múzeám sa vo všeobecnosti vyhýbam. Nie sú pre mňa až tak atraktívne pretože neposkytujú aktivity,. No bol práve ten deň keď som mal náladu aj na Múzeum mušlí. Ono zjavne nečakalo takú vzácnu návštevu a zavrelo mi brány pred nosom.

Vstupné do starého majáku je 2 €
Mestské hradby
V Slovinsku sa nestratíte, návestí je dostatok

Na čo si dať pozor na cestách?

Môj trip do Slovinska začal v Chorvátksu a tomu som aj pispôsobil okruh spoznávaných miest či používanie motorových ciest. Tu vám poskytujem odkazy na všetky informácie o povolených rýchlostiach, o diaľničných známkach či o tom, ktoré cesty sú spoplatnené a ktoré nie. Cena benzínu bola v čase mojej návštevy 1,5 €/l.

Ako to už zvykom u mňa býva, vybral som si tie záživnejšie cesty. V porovnaní s Chorvátskom sú novšie a majú viac ochranných prvkov. Vozovka bola tak kvalitná, že aj nocou som si to mohol šinúť rýchlo. Čoskoro sa však potvrdilo staré známe: Pomaly ďalej zájdeš. Problémom je zver. Nocou som najazdil možno 70 km po vedľajších cestách a za ten čas mi trikrát vybehla srna (raz to bolo na mále) a jeden raz líška. Slovinsko sa zrejme nezapíše do Guinessovej knihy rekordov ako krajina s najväčším počtom pytliakov na svete.

Gibanica či Bledský krémeš

To bola dilema už od rána. Bledský krémeš som mal tú česť okoštovať pri návšteve jazera Bled na severe Slovinska. Spomínam ako som opúšťal Slovinsko a cestou domov hľadal vo fúzoch omrvinky lahodného zákuska. Rozhodol som sa tento raz pre gibanicu. Je to jablkový koláč s talianskym tvarohom rikota, makom a orechmi. Podáva sa na teplo a po prvom rypnutí vydličkou sa z neho stala skutočná „gabanica“. Cenovka hovorila 4,5. Čašníčka vypýtala 4,8. Dal som teda 5 €. Asi najdrahší ale určite nie najlepší zákusok z mojich ciest.

Piran či Portorož samozrejme zaradili morské plody do svojich jedálnych lístkov. Oslovili ma kalamáre s mangoldovozemiakovou prílohou. Kiež by som sa rozhodol pre niečo iné. Reštaurácie Pavel I. aj II. sú veľmi populárne, mňa nadchla skôr výzdoba ako jedlo. Viem, že druhý raz to dopadne lepšie a nemusím vytiahnuť červenú kartu pre Slovinsko za jedlo.

Vychýrená reštaurácia Pavel I

Ale o tom je cestovanie. Skúšame, spoznávame, nadobúdame… Slovinsko ma obohatilo napriek slabšej večeri.

Úsmev na tvár, ponožky na nohy. Ide sa do sveta!

Termín návštevy: 17.4.2022

Slovinsko  – všeobecné informácie

Hl. mesto:                          Ľublana

Počet obyvateľov:          2,1 milióna

Úradný jazyk:                   slovinčina

Mena:                                €

Časové pásmo:                rovnaké

COVID -19

Pred vycestovaním si dôkladne preštudujte nároky cieľovej destinácie na stránke

Pre informácie týkajúce sa návratu na Slovensko si preštudujte túto stránku.

Autor

Ahojte, volám sa Roman. Mám 40 rokov, navštívil som 71 krajín a absolvoval 149 letov. Úsmev na tvár, ponožky na nohy! Ide sa do sveta.

Napísať komentár